Za deväť mesiacov 36 blogov, ak som dobre rátal. Celkom slušná úroda. A vedel zaujať, súdiac podľa počtu reakcií, desiatok, stovák, výnimočne i vyše 300. Čítané 1000x, 2500x, vzácne i 6000razy. A tie karmy! Mnohé okolo dvaciatky, vzácne i 25! V čom to asi je, položil som si otázku!
Asi v tom, že sme v každom nich našli zlaté zrnko ľudskej múdrosti, láskavosti, skúseností jedného naplno prežitého hodnotného života. Pravda, našli sme, ak sme chceli (a nemuseli sme ani dlho hľadať), pravda, niekto radšej hľadá niečo iné, čo časť „modernej spoločnosti“ odmieta, o skutočné hodnoty nestojí, prekážajú mu, sú príliš náročné.
Sme, boli sme bratia. Prežili sme spolu krásne detské roky a čo je dôležitejšie, rozumeli sme si. On iba o tri roky starší, ale rád priznám, že oveľa múdrejší, s hlbším pohľadom na život na jeho hodnoty. Sme každý celkom iný, na mnohé sme mali iný názor, ale náš vzťah bola založený na vzájomnej úcte, tolerancii, hľadaní spoločných hodnôt.
Budem sa k jeho riadkom na lencz.blog.sme.sk/ vracať tak, ako sa vraciame k dobrým knihám. Niektoré z nich si určite zaarchivujem, aby sa s nimi jeho vnúčence až dorastú, mohli zoznámiť. Aby poznali, kto bol ich dedko, ako sa snažil obohatiť, azda aj trochu usmerniť tento svet.
Spomínam si ešte na výrok, ktorý sa stal životnou zásadou antického mysliteľa Quintusa Horatia Flaccusa: Non omnis moriar – nezomriem celý! Jeho život túto zásadu dokonale naplnil.
Imrich